IZOLACIA KORKU

Tepelná izolácia budov je základným prvkom modernej výstavby a predpokladom efektívnej a efektívnej úspory energie. Okrem výhod energie, jeho význam spočíva napr. aj pri odstraňovaní tepelných mostov, znižovaní nežiaduca kondenzácia vody pri výstavbe budov tým súvisiace menšie riziko a pravdepodobnosť vzniku a šírenia plesní a pod. Na zatepľovanie sa v súčasnosti používa niekoľko druhov izolačných materiálov, to znamená z tradičných (polystyrén alebo minerál vlna) až po moderné, napríklad penové sklo. Okrem vyššie uvedených materiálov sú dostupné aj izolácie z prírodných materiálov na báze dreva, celulózy, korku príp slama, súčasným hitom je takzvaná fúkaná celulóza.

+48 535 000 250

Korkové izolačné dosky

Korkové izolačné dosky sa vyrábajú spracovaním granulovaného korku získaného z kôry korkového duba (Quercus suber l.), ktorý sa extrahuje pod vysokým tlakom a teplotou cca 300°C. Jednotlivé granuly sa spájajú do 149 navzájom na vlastných živiciach (suberín) bez pomoci iných spojív, takže ide o čistý prírodný produkt. Korok má veľmi dobré tepelnoizolačné, akustické a vibračné vlastnosti vyplývajúce zo zloženia bunkových membrán. Každá bunka je naplnená vzduchom a ohraničená voskom a celulózou. Vďaka týmto vlastnostiam korok neodpúšťa vodu, zvuková a tepelná vodivosť a vibračná sila odstraňuje uzavretú štruktúru korku. Prítomnosť vosku zabezpečuje odolnosť voči hlodavcom, hmyzu a plesniam . Vďaka týmto vlastnostiam je korok vhodným materiálom na fasádne zatepľovacie systémy, používa sa aj ako tepelná izolácia do ľahkých montovaných konštrukcií, granulát je vhodný na izoláciu stropov, stien alebo výplňovú izoláciu dverí; nenahraditeľný je korok v rámci podlahových materiálov.

office@korkovapredajna.sk

Z chemického hľadiska korok obsahuje dve kategórie materiálov: štrukturálne materiály, ktoré dodávajú korku stabilitu a odolnosť, a neštrukturálne materiály, ktoré poskytujú iné vlastnosti, ako je nepriepustnosť.

Zo štruktúrnych komponentov sú najdôležitejšie suberín a lignín z dôvodu ich stability počas pyrolýzy a procesu tepelnej degradácie spaľovania hnacej látky. Sú tiež väčšinou zodpovedné za tvorbu zuhoľnatenej vrstvy

For aerospace applications, cork stands as an interesting material, considering not only its characteristics of impermeability, low specific mass, thermal and acoustic insulation, but also its excellent ablative resistance, even when mixed with other components. However, it can reduce the mechanical properties of composites, which can be prevent using specific coupling agents.

Korok – obnoviteľná surovina: prognóza priemyselného potenciálu a priorít rozvoja

Korok je prírodný materiál používaný človekom už viac ako 5000 rokov. V Číne, Egypte, Babylone a Perzii sa korok už okolo roku 3000 pred Kristom používal na utesňovanie kontajnerov, rybárskeho vybavenia a domácich aplikácií a v starovekom Grécku (1600 až 1100 rokov pred Kristom) sa korok používal v obuvi na výrobu typu sandálov pripevnených k nohe remienkami, zvyčajne koženými a s podrážkou z korku alebo kože.

V druhom storočí n. l. grécky lekár Dioscorides zaznamenal niekoľko lekárskych aplikácií korku, najmä na liečbu vypadávania vlasov. V súčasnosti väčšina ľudí pozná korok pre jeho použitie ako zátky do fliaš na víno. Korkové zátky zaviedol na začiatku sedemnásteho storočia benediktínsky mních Dom Pérignon na zapečatenie fliaš jeho slávneho šampanského Dom Pérignon.

V roku 1729 korkové zátky prijal Ruinart a v roku 1973 Moet et Chandon, ktorý ich používa dodnes.

Nájdete nás na Facebook-u

Zloženie korku sa líši v závislosti od geografického pôvodu,

klimatických a pôdnych podmienok, genetického pôvodu, rozmerov stromu, veku (panenského alebo reprodukčného) a podmienok rastu. Vo všeobecnosti sa však korok skladá zo suberínu (v priemere asi 40 %), lignínu (22 %), polysacharidov (celulóza a hemicelulóza) (18 %), extrahovateľných látok (15 %) a ďalších.

__________

Korok predstavuje charakteristickú bunkovú štruktúru, v ktorej bunky majú zvyčajne päťuholníkový alebo šesťuholníkový tvar.

Bunková stena pozostáva z tenkej strednej lamely bohatej na lignín (vnútorná primárna stena), hrubej sekundárnej steny tvorenej striedajúcou sa suberínovou a voskovou lamelou a tenkej terciárnej steny z polysacharidov.

Niektoré štúdie naznačujú, že sekundárna stena je lignifikovaná, a preto nemusí pozostávať výlučne zo suberínu a voskov. Bunky korku sú naplnené zmesou plynov podobnou vzduchu, vďaka čomu sa správajú ako autentické „podložky“, čo prispieva k schopnosti korku sa po stlačení obnoviť.

_________